Chápeme, že sa nikto nenarodil ako vyskillovaný videomaker a že každý nejako začína. Pre náš tím to však neznamená, že sa nebudeme snažiť ti všemožne pomôcť, aby napokon medzi súťažnými prácami pristálo skvelé video s minimom chýb. Pripravili sme si teda pre teba prvú z dvoch častí článku o 5 chybách začínajúcich videomakerov. Pri tvorbe článku sme obsah čerpali od známeho videomakera Mattiho Haapoju, ktorý sa na svojom YouTube kanáli venuje viacerým podobným záležitostiam a snaží sa začínajúcim filmárom a tvorcom videí pomôcť. Poďme teda na to:

NESPRÁVNA SNÍMKOVÁ FREKVENCIA (FPS)

Častou nesprávnou myšlienkou, ktorou sa začiatočníci riadia, je, že ak pridám videu framy, zvýšim tým jeho kvalitu. To je sčasti pravda, no veľmi dôležitým je fakt, že musíš FPS (frame per second) nastavovať aj podľa toho, na akom type auidovizuálneho diela práve robíš. V praxi to vyzerá asi nasledovne: Ideš točiť video do súťaže RECfruit a pre vysokú plynulosť si nastavíš 30, 50 alebo dokonca 60 FPS za sekundu. ZLE!

Najlepší „cinematic look“ dosiahneš jedine frekvenciou 24 FPS za sekundu. Aj keď sa ti to možno nezdá celkom správne, filmové počiny skutočne majú frekvenciu snímkov nižšiu a nie sú až tak plynulé. My to samozrejme voľným okom nevidíme, no celkový pocit z filmu potom závisí práve od spomínaného správneho výberu frekvencie framov.

VYSOKÉ ISO

Aj ty sa občas pýtaš samého/samej seba „Prečo moja stopáž nevyzerá tak ako tá od druhej osoby, keď má presne tú istú kameru?“. Nuž, možno máme pre teba odpoveď.

Ľudia zvyknú používať veľmi vysoké ISO, aj keď ho vôbec nepotrebujú. Vhodné je preto, ak si nastavíš úplne základné ISO, ktoré je zároveň tou najlepšou voľbou… a to, nech už točíš na hocičom.

AUTOMATICKÉ NASTAVENIE

Ak sa opäť presviedčaš v tom, že takto je to správne, opäť ťa musíme vyviesť z omylu. To, že si ten malý robot v tvojom zariadení nastaví parametre podľa seba, z teba nerobí umelca. Správne zmýšľajúci videomaker vie, že svoju kameru musí poznať a vedieť ju výborne ovládať.

Naša rada teda znie: Netoč v móde „auto“, proste sa manuálne nauč všetky „fíčurky“, ktoré tvoja mašina ponúka.

ZLÁ EXPOZÍCIA

Problém ohľadne tzv. overexposing a underexposing. Robíš stopáž buď príliš presvetlenú, alebo v  príliš tmavú. V oboch prípadoch to však vyzerá hrozne, pokiaľ už si v postprodukčnej fáze, konkrétne pri dofarbovaní videa, alebo ak si proste uvedomíš, že nie všetci máme špičkový zrak a zosvetlenie a tiene nám vo videu robia značný problém.

Jasné, nejde o jednoduchú vec, no Mattiho rada znie využívať histogram. Ak je krivka vysoko v ľavej časti histogramu, znamená to, že nemáš dostatok svetla vo videu. Pokiaľ je krivka vysoko v pravej časti histogramu, tvoje video je príliš presvetlené. Optimum je teda logicky niekde v strede histogramu, kedy aj tvoje video vyzerá prirodzene a dobre.

ŽIADNE DOFARBOVANIE VIDEA

Pri tomto bode môže viacerým skúseným ľuďom za kamerou trhať srdce. Matti to povedal jasne: „Ak necoloruješ svoje video, je to, akoby si postavil dom a nedal doň nábytok.“ Snáď z tejto malej metafory chápeš, aké dôležité je oživovať farby vo videách a filmoch. Na colorgrading ako postprodukčný proces sme apelovali už dávnejšie na našom Instagrame. Colorgrading bude jednoducho vždy in!

Tak čo? Našiel/-la si sa v niektorom z bodov? Ak hej, aspoň už máš riešenie alebo jednoducho vieš, čoho sa pri tvorbe vyvarovať. V pokračovaní článku ti zhrnieme ďalších 5 začiatočníckych chýb, takže čítaj blog RECfruit aj nabudúce!