V prvej časti veľkého rozhovoru s kameramanom Norom Hudecom sme sa venovali jeho začiatkom, spoluprácam a aj konkrétnej technike, ktorú pri svojej práci využíva. Čo presne použil počas točenia zahranične oceňovanej drámy Nina sa dozvieš nižšie. Poď sa začítať do odpovedí a nasať ďalšie užitočné kameramanské tipy.

8. Akú techniku ste použili počas natáčania filmu Nina a akú používate počas svojej práce najčastejšie a najradšej?

Režisér Juraj Lehotský mal predstavu o relatívne komornom natáčaní. Preto sme zvolili fotoaparát Sony Alpha 7S II. Rovnako sme vedeli, že nás čaká veľa nočných scén, kde sme využívali vysoké citlivosti, až do 12800 ASA. Celý film je viac-menej snímaný z ruky, kde som si pre komfortnejšiu prácu zvolil vestu Easyrig, ktorá sa mi už v minulosti osvedčila pri viacerých projektoch, predovšetkým pri práci s ťažšími kamerami.

Pri väčších hraných projektoch sa rád spoľahnem na overenú značku ARRI Alexa, ale pri natáčaní dokumentárnych filmov sme často používali fotoaparáty Canon 5D Mark II alebo III. Každý projekt je niečím špecifický a treba si vedieť zvoliť vhodnú techniku, ak ju kameraman má k dispozícii.

Canon 5D

Ilustračné foto. Zdroj: pixabay.com

9. Ako sa vám spolupracuje s režisérom Jurajom Lehotským a scenáristom Marekom Leščákom a ako táto spolupráca prebieha na pľaci?

S Jurajom sme začínali pri dokumentoch a to je typ spolupráce, ktorý vzťah kameramana s režisérom buď utuží, alebo sa tento vzťah rozpadne. Po mnohých dokumentoch sa Juraj rozhodol pre vstup do hranej tvorby. Spolu sme realizovali dva filmy, ZázrakNina. Aj keď je tvorba hraného filmu vcelku jasne definovaná scenárom, Juraj sa pri natáčaní nevyhýba prípadným podnetom, ktoré vie do príbehu zakomponovať. Rovnako Marek, aj keby malo prísť k istým úpravám, vie zareagovať a prípadné zmeny v scenári neberie ako niečo nemožné. Juraj pristupuje k téme ako tvorivý autor, preto sa môže stať, že v prvej fáze sa výsledná verzia scenára podobá prvej len v základoch príbehu.

Vo fáze samotného natáčania je pre mňa ako kameramana potrebné na jednej strane sledovať pôvodný scenár a udržať potrebnú jednotu filmu, ale zároveň byť pripravený na možné zmeny. Každý vzťah je postavený z veľkej miery na dôvere a tú by mal mať režisér u všetkých svojich spolupracovníkov.

V strižni, keď do projektu zásadnejšie vstúpi strihač, má Juraj schopnosť pozrieť sa na film novými očami. S Jurajom a Marekom je okrem generačnej blízkosti základom našej spolupráce aj istá forma partnerstva, v ktorom sa treba navzájom počúvať, a pokiaľ sa vyskytnú názorové rozdiely, pokúsiť sa odhaliť, čo je dôvodom týchto odlišných postojov. Toto pochopenie je niečo, čo opäť partnerov spojí, aby mohli ísť ďalej. Film, ktorý nakoniec vznikne, bude iba jeden, a všetci s ním musia byť stotožnení.

nina_film_noro_hudec_kamera

Záber z drámy Nina. Zdroj: filmeurope.sk

10. Uprednostňujete spoluprácu s režisérom, s ktorým ste pracovali už aj predtým, alebo máte rád nové výzvy a skúsenosti? V čom sú tieto spolupráce odlišné? Ktorá je pre vás prirodzenejšia?

Rád sa naučím a dozviem niečo nové, takže som naklonený každej novej spolupráci. Základný rozdiel oproti overeným režisérom je ten fakt, že musíme spolu viacej komunikovať, viac sa musím od neho dozvedieť o jeho zámeroch, dôvodoch, prečo pracuje ako pracuje. Spoločne si k sebe hľadáme cestu, lebo je dosť dôležité čítať medzi riadkami, čo už pri dlhodobej spolupráci viete často s ľahkosťou. Kameraman musí niekedy aj vycítiť, čo je zámerom, pretože niektoré jemné veci sa neverbalizujú ľahko. Pri dokumente musíte byť o to viac zohratí – keď sa totiž veci dejú, už nie je čas kameramanovi niečo vysvetľovať, musí častokrát reagovať samostatne a pohotovo.

11. Podľa akých priorít si vyberáte spoluprácu?

Asi jedinou zásadnou podmienkou pri každej spolupráci je to, aby som s projektom nemal zásadný morálny problém. Inak som otvorený rôznym žánrom aj typom produkcie. Baví ma aj istá rôznorodosť, lebo ako kameraman vždy musím hľadať niečo nové na autorské spracovanie témy.

12. Aké sú vaše obľúbené filmy? Sú také, ktoré vás nikdy neomrzia a môžete ich vidieť aj viackrát?

Vo filmovej tvorbe existuje veľa žánrov a filmy ponúkajú divákom celú škálu emócií alebo aj nových poznatkov. Nerád menujem konkrétne diela, keďže v tom veľkom množstve by som určite na niektoré podstatné pozabudol. Rád si pozriem dokumenty, ktoré nemusia byť ani zásadne obrazovo pútavé, ale dozviem sa nové informácie alebo fakty, ktoré som nepoznal.

Okrem tejto roviny ale dokumentárne filmy môžu mať aj výraznú emočnú rovinu, ak je dej postavený na reálnych ľuďoch a ich príbehoch. Film vo svojich začiatkoch bol istou formou zábavy, a preto je absolútne správne ho vnímať žánrovo. Ak je film funkčný, mám rád príbehy, pri ktorých sa viem zasmiať, plakať, báť sa, snívať.

13. Dokážete sa pri sledovaní filmu uvoľniť a relaxovať? Alebo ste kritický divák, ktorý sa zameriava na technickú stránku filmu?

Ak som k filmu kritický, tak ako k celku. Rád si film užijem ako bežný divák. Podvedome si samozrejme menujem postupy, ktoré autori použili, ale pokiaľ sa venujem niektorej stránke filmu, znamená to, že ho nevnímam ako celok, a už niečo nie je v poriadku. Vedieť tieto postupy pomenovať je pre profesionála dôležité, ale to by mal byť až druhý, následný krok.

14. Štýl snímania ktorého kameramana /kameramanov obdivujete alebo je vám blízky? Máte nejakých obľúbencov?

Ak si chceme urobiť globálnejší pohľad na kameramanskú prácu, treba ju vnímať v čase. Kameramanská tvorba prešla toľkými technologickými zmenami, že by bolo vhodné menovať kameramanov podľa jednotlivých období. Úplne iná je po technickej stránke práca kameramana dnes ako pred desiatkami rokov. Akýmsi kľúčom je istá vhodnosť zvolených vyjadrovacích prostriedkov. Pre mňa je postava vo filme nositeľom príbehu. Preto si najradšej všímam prácu s portrétom. Predovšetkým svietenie portrétu považujem za moje meradlo kameramanských schopností.

15. A na záver naša tradičná otázka… Čo by ste odkázali a odporučili mladým videomakerom, ktorí budú tento rozhovor čítať ? 😊

Dôležitý je príbeh a idea. Všetko ostatné, aj kamera vo filme, by malo byť ich podporou. Samozrejme, že treba skúšať a experimentovať, to je niečo, na čom sa všetci učíme. Do finálneho produktu by sa ale mali dostať postupy, ktoré vytvárajú výsledné kompaktné dielo.

 

 

Páčil sa ti takýto obšírny rozhovor? Nechaj sa prekvapiť, čo si pre teba v RECBLOG pripravíme najbližšie 😉