Ako začínajúci videomaker/videomakerka určite budeš súhlasiť s tvrdením, že veľkú časť postprodukčných procesov zaberá práve strihanie natočeného diela. S dôrazom na túto časť filmárskej práce sme sa najnovšie rozhodli priniesť ti rozhovor s filmovým strihačom Petrom Pavlíkom, ktorý začínal ako bežný študent, a dnes pôsobí ako strihač filmových trailerov v televízii Markíza. Aktuálne stojí za strihom festivalovo úspešného dokumentu Králi videa, na ktorý sa onedlho môžeme tešiť v našich kinách.
V článku nájdeš nielen rôzne postrehy tohto ostrieľaného odborníka, no najmä zaujímavosti zo zákulisia tvorby spomínaného dokumentu, ktorý už stihol získať Cenu divákov na tohtoročnom medzinárodnom filmovom festivale Cinematik v Piešťanoch. Poď sa ponoriť do sveta napínavého strihu, rýchlodabingu a čias bývalého režimu, kedy ľudia „hltali“ pirátske kópie filmových kaziet.
1. Kedy si začal uvažovať nad tým, že by si chcel pracovať vo filmovom priemysle? Prečo ťa lákala práve táto oblasť?
Od malička som miloval kinematografiu. Keď chceli byť ostatné deti kozmonautmi alebo šoféri formuly, ja som sníval o tom, že budem robiť filmy. Bavilo ma podieľať sa na vymýšľaní nových svetov a rozprávaní silných príbehov.
2. Ako si sa vzdelával? Študoval si film alebo si samouk?
Na gymnáziu som natočil vyše 30 amatérskych krátkych filmov. Bol som nadšenec, ktorý svet vnímal cez kiná, video, filmové časopisy alebo objektív kamery. Potom som študoval dokumentárnu réžiu na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Bola to skvelá skúsenosť, byť usmerňovaný v remesle a vnímaní mágie filmu.
3. Aké ambície si mal po škole? Kam sledovali tvoje prvé kroky? Začal si sa hneď po škole živiť ako strihač?
Ambície boli samozrejme obrovské, ale okamžite som sa vrátil do reality 🙂 Moje prvé kroky smerovali do už zabudnutej televízie Nautik, kde som sa pol roka živil ako kameraman a strihač. Tam ma objavil jeden kolega, ktorý pracoval v STV (terajšia RTVS) a oslovil ma s návrhom, že hľadajú strihača upútaviek. Išiel som na konkurz, prácu dostal a zistil som, že ma to veľmi baví. A upútavkam sa venujem doteraz. Momentálne už 11 rokov pôsobím v Markíze.
Filmový strihač Peter Pavlík.
4. Ako si sa dostal k strihaniu filmov?
Projekt IMT SMILE Lúčnica zháňal strihača pre svoj dokumentárny počin. A keďže sa vyžadoval klipový strih (ktorý má mnohé spoločné s upútavkami), oslovili mňa. Predtým som, samozrejme, na škole aj v praxi strihal množstvo projektov. Celovečerný formát je však úplne iná výzva.
5. Do kín sa chystáte vypustiť celovečerný dokument Králi videa. O čom je?
Ide o projekt zaoberajúci sa rýchlodabingom a pirátením filmov počas minulého režimu. Väčšina západnej produkcie bola u nás zakázaná, tak si ľudia pomáhali inak. Vznikol z toho dobový fenomén, na ktorý však mnoho ľudí zabudlo a mladšie ročníky ani netušia, že vôbec existoval. Náš film je tak v rovnakej miere pripomienkou, ako aj poctou ľuďom, ktorí sa na tom všetkom podieľali.
6. Ako a kde vznikla idea natočiť dokument o rýchlodabingu?
Naši kolegovia Petr Svoboda (dramaturg) a Lukáš Bulava (režisér) sú veľkými fanúšikmi tohto javu. Keď zistili, že nie je v našich končinách takmer vôbec zmapovaný, napadlo im, prečo by to neurobili práve oni. To bolo pred štyrmi rokmi.
V strižni počas strihania dokumentu s producentom Igorom Kovácsom.
Color grading dokumentu Králi videa.
7. Kedy sa u nás rozbehol rýchlodabing a ako sa k nám kazety dostávali?
Celé to začalo koncom 70. rokov ešte na filmových pásoch a iných domácich formátoch (BETACAM, Video 2000). Najväčší boom však nastal okolo roku 1983 s nástupom VHS. Dostávalo sa to sem rôznymi kanálmi. Pašovali to najmä ľudia, ktorí mali povolenie cestovať (herci, kamionisti, športovci, hudobníci, veľvyslanci) – niektoré mená, ktoré stáli v pozadí, vás skutočne prekvapia.
8. Ako vnímaš túto dobu rýchlodabingu? V čom bola prínosná?
Prínosné to bolo najmä z dôvodu, že sme mali šancu vidieť filmy, ku ktorým by sme sa inak nedostali. Bolo jedno, v akej boli kvalite. Proste sme na to čumeli, nech to vyzeralo a znelo hocijako. Súčasné generácie si už nedokážu predstaviť, ako sme tak mohli fungovať.
9. Bolo toto obdobie dôležité pre ľudí, ktorí chceli robiť v oblasti filmu?
Mnoho filmárov z mojej generácie na tom vyrastalo a vďaka rýchlodabingom sa naučili milovať filmy. Láska u nich nevzplanula pri Wellesovi, Bergmanovi alebo Fellinim. Išlo väčšinou vždy o Ramba, Komando, Hviezdne vojny, Terminátora, Votrelca, Indyho alebo podobné záležitosti.
10. Dnešná mládež asi len ťažko vie pochopiť, že niečo takéto existovalo. Prečo by si film mala ísť do kina pozrieť?
V prvom rade sa na našom filme dobre zabaví a v tom druhom sa dozvie mnoho nového. Náš projekt funguje aj v edukatívnom rozmere. Nie je to tradičný dokument. Je to vzdelávanie skrz smiech a (pre starších) nostalgiu. A myslím, že každý, kto má rád filmy, by mal ten náš vidieť. Je to kus histórie, na ktorý sa zabudlo, a zaslúži si byť zapamätaný. Aj keď občas zo škodoradostných dôvodov.
Kazety VHS.
11. Rýchlodabing robili aj ľudia, ktorí mu nerozumeli, neovládali jazyk – ako to fungovalo?
V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že nie všetci to robili z kultúrnych dôvodov. Bol to takisto obrovský a výnosný kšeft. A prečo sa na ňom nepriživiť, aj keď som ho nevedel robiť poriadne? Časy sa až tak nezmenili. Ale aj tí, ktorí to robili pre radosť, narážali často na jazykovú bariéru. Angličtinu a nemčinu vedelo málo ľudí a tým pádom občas stačilo, ak človek rozumel iba pár slov – a zvyšok deja si vymyslel. Občas tie filmy boli v rýchlodabingu aj dejom úplne inými záležitosťami ako v skutočnosti. Ale bolo nám to jedno.
12. Kedy sa rýchlodabing skončil?
Lastovičky sa nájdu aj doteraz. Napríklad filmy ako Kung Fury alebo Commando Ninja boli touto technikou nadabované pár rokov dozadu. Ale ak sa bavíme o masovom rozširovaní, tak to skončilo v roku 1998. Labuťou piesňou bol Titanic a v niektorých okresoch Armageddon.
13. Aký dlhý bol proces strihania filmu Králi videa? Ako to prebieha?
Základná kostra filmu vznikala zhruba 7 mesiacov. Bolo treba napozerať materiál, dať filmu štruktúru, nájsť správne ukážky a vylaďovať tempo. Proces strihania je vždy iný. A rozhodne je rozdiel medzi hraným filmom a dokumentárnym. Dokument vzniká zväčša v strižni. Na rozdiel od hranej tvorby sa nejde podľa stopercentne vymysleného scenára. Je obrovský priestor pre improvizáciu, hľadanie nových kontextov a vlastne aj skladanie štruktúry výsledného diela. Je v tom mnoho hodín slepých uličiek, konzultácií, hádok – ale aj radosti, keď to začne dostávať tvar. Najdôležitejšie je vedieť sa správne orientovať v natočenom materiáli. Základ je však vždy vedieť, o čom a prečo chceme rozprávať.
14. Keď striháš trailer, musíš si film pozrieť celý predtým, ako ho ideš strihať?
Je zvláštne, že toto je prvá otázka, ktorá väčšine ľudí napadne, keď poviem, čím sa živím. Odpoveď je áno. Treba vypichnúť správne momenty a tie sa môžu nachádzať kdekoľvek vo filme.
15. Ako úzko spolupracuje strihač so scenáristom, režisérom a ostatnými, ktorí sa na výrobe filmu podieľajú?
Zaujíma ťa odpoveď na túto otázku a si zvedavý/á aj na ďalšie pikošky od pána Pavlíka? Počkaj si na ne v druhej časti tohto veľkého rozhovoru 😊