V pokračovaní rozhovoru s úspešným strihačom Petrom Pavlíkom, ktorý sa podpísal aj pod strih dokumentárneho filmu Králi videa, ti spolu s ním odkryjeme tajomstvo dobre zostrihaného trailera, ktorý ľudí dotiahne pred plátna v kinosálach alebo k televíznym obrazovkám.
1. Ako úzko spolupracuje strihač so scenáristom, režisérom a ostatnými, ktorí sa na výrobe filmu podieľajú?
Záleží na režisérovi. Stretol som sa s ľuďmi, ktorí mali film v hlave a ja som iba mechanicky ovládal softvér. Ale aj s takými, ktorí mi dali voľnú ruku a iba občas konzultovali. Každý prístup má niečo do seba a prináša zaujímavé možnosti aj výsledky. Ideálna je potom, samozrejme, kombinácia týchto dvoch prístupov. Mám rád, keď je režisér v strižni, číta noviny, pije kafe, raz za čas mu ukážem sekvenciu a potom o nej diskutujeme. Kráľov videa sme napríklad strihali cez internet. Nikto okrem mňa v strižni nebol a konzultovali sme skrz sociálne siete a telefón.
2. Je rozdiel strihať dokumentárny film a napríklad trailery? Ja ako divák to vnímam tak, že umenie trailerov spočíva v tom, že musia byť zostrihané tak, aby diváka zaujali a následne si daný film alebo seriál/reláciu pozrel.
Je to ohromný rozdiel. Obe sú samostatné kategórie a vyžadujú rozdielne myslenie a remeselné predpoklady. Trailer je v podstate krátky film, ktorý musí nalákať diváka, aby si „kúpil“ celý „produkt“. Buď na emočnom základe, alebo zo zvedavosti, ako to celé skončí. Preto väčšina trailerov končí cliffhangerom (utnutím v napínavom momente). Trailery sú samostatná kategória, vlastne aj samostatný žáner, ktorý má svoje ustálené pravidlá. Podobne ako dokumenty.
Timeline strižne Králi videa.
3. Strih filmu sa často nazýva „neviditeľné umenie“ a strihači sú rozprávači príbehu. Súhlasíš s tým?
V podstate áno. Je to „neviditeľné“ umenie, ktoré môže mnoho vecí vylepšiť, ale aj zničiť. Preto ide o tak citlivú záležitosť. Celé tajomstvo je v zrozumiteľnom vyrozprávaní príbehu bez tempárskych výkyvov, pretože divák to rieši hlavne podvedome.
4. V čom podľa teba spočíva tajomstvo strihu a prečo je vo filme dôležitý? Dokážeš ním, povedzme, meniť náladu danej scény vo filme alebo vystupňovať napätie?
Budovanie napätia, timing komediálnych scén alebo dopad emotívnych je veľmi často prácou správnej strihovej skladby. Nie je to o tom, iba zložiť dohromady natočený materiál. Kľúčové scény treba správne akcentovať, dať im správny rytmus a previesť diváka za ručičku príbehom s tým, aby bol zrozumiteľný a pôsobivý. Krásne to vidieť na niektorých režisérskych zostrihoch, keď vznikajú úplne odlišné filmy, ako sú pôvodné verzie (viď Kráľovstvo nebeské, Priepasť, Pán prsteňov, ale aj mnoho, mnoho iných).
5. Je pre strihača nevyhnutné riadiť sa nejakými pravidlami filmovej gramatiky, aby z filmu vzniklo formálne a obsahovo ucelené dielo, ktoré udrží divákovu pozornosť?
Základy filmovej gramatiky musí, pochopiteľne, strihač poznať. Až potom ich môže porušovať. Kreatíva nie je exaktná veda. Porušovaním pravidiel vznikajú mnohokrát úžasné veci. Autor však musí vedieť, prečo ich porušuje. Jasné, občas ide aj o náhodu, ale filmová gramatika je základ. Aj v experimentálnej tvorbe platí, že väčšina diel je robená tradičnou metódou a experimenty z nich robí až tých 10 % novotvarov. Iste, filmová reč sa stále vyvíja, no základy boli položené počiatkom minulého storočia, a stále to funguje. Platí rovnako pre strihača, kameramana, skladateľa, ale aj režiséra alebo kostyméra.
6. Nesie zodpovednosť za finálnu podobu diela aj strihač?
Do istej miery áno. Finálny film by však mal byť vždy víziou režiséra (alebo producenta). Strihač je na to, aby ich víziu zhmotnil. Pokiaľ materiál nie je natočený, tak sa vo výslednom strihu nemá ako objaviť. Veľakrát sa najmä v súčasných akčných filmoch nadáva na príliš rýchly strih. Ten je však vždy výsledkom zadania alebo neschopnosti režiséra presadiť svoj úsudok. Strihač nikdy nesmie prevalcovať režiséra. Je jeho „podriadeným“, nie pánom. Alibisticky povedané: finálnu podobu diela určuje režisér, resp. producent.
7. Strih filmu patrí do postprodukcie, čiže k tomu, čo nasleduje po jeho natočení. Zvykne sa strihač zúčastňovať nakrúcania? V prípade, že nie, musia na strihanie počas nakrúcania myslieť napr. režisér a kameraman, aby strihačovi prácu uľahčili?
Čo sa natočí, musí byť strihateľné. Štáb na to musí myslieť neustále, no mnohokrát sa tak bohužiaľ nedeje. Bežne teda padá veta „Urobí sa v strižni“, ktorú všetci z fachu nenávidíme. Podnecuje síce kreativitu, ale nie je to správny prístup. Strihači aj preto veľakrát chodia na natáčania, prípadne posielajú poznámky, aký záber dotočiť. Často sa však stáva, že na to už nie je čas ani financie, a potom už ostáva iba „čarovať“.
Natáčanie upútavky pre TV Markíza.
8. Ako sa strihalo, keď ešte nebola k dispozícii vyspelá počítačová technika?
Všetko prebiehalo na strihacích stoloch. Boli to mašiny, kde sa to robilo manuálne. Odrezávali a lepili sa filmové okienka. Ja som, bohužiaľ, túto možnosť nikdy nemal, no muselo to byť krásne, vytvárať film doslova vo svojich rukách.
9. Je strih v súčasnosti vďaka počítačovej technike dostupnejší pre amatérov?
Samozrejme. Existuje mnoho strihacích softvérov, ktoré nevyžadujú natrieskaný hardvér. Je to už prístupné pre každého. Amatérsky film je vďaka tomu posledných 20 rokov v rozpuku. Natočiť si film môže skutočne každý. Kamery máme priamo v mobiloch a licenciu na amatérske strižne si vieme kúpiť za cenu jedného žúru v krčme. Aj preto rád chodím do porôt na amatérske festivaly. To nadšenecké rozmýšľanie je úplne inde ako pri profíkoch. Človek sa tam naučí množstvo nových vecí, alebo nájde často inšpiráciu. Ten iný pohľad na tvorbu je na nezaplatenie.
Rozborový seminár na amatérskom filmovom festivale Cineama. V strede strihač Peter Pavlík.
10. Je ťažké posúdiť kvalitu strihu vo filme?
Existuje teória, že ak si divák pri filme všimne určitú zložku, tak ten film nie je dobrý. Všetko musí splývať v jeden koherentný celok, ktorý rozpráva príbeh. Ak si divák povie, že to bol dobrý záber, pekná hudba alebo super montáž, nie je to v poriadku. Nie je dobre, ak nejaký aspekt počas sledovania vytŕča a odvádza pozornosť od toho najdôležitejšieho. Na druhej strane je super, ak si na to divák spomenie po a spätne to analyzuje alebo konkrétnu vec vypichne. Platí to pre všetky profesie. Takže napríklad strih pri filme je jednoduché posúdiť. Ak bolo všetko zrozumiteľné a nenudil som sa, bolo to v poriadku.
11. Vieme o tebe, že si študoval dokument, striháš trilery, filmy, píšeš o filmoch, organizuješ filmové kvízy. Čo z toho ťa ale baví najviac? Alebo keby si sa mal jedným slovom vystihnúť, čo robíš, čo by si povedal?
Baví ma z toho všetko. Naozaj neviem vybrať. Záleží na období. Teraz, keď máme zakázané kvízy, nie je príliš o čom písať a dokončil som film, si zase fičím na traileroch 🙂 A k druhej časti otázky. Jedným slovom: filmár.
12. Koľko hodín denne pracuješ?
To sa nedá presne povedať. Každý projekt si žiada iný čas. Často závisí aj od nálady a kopania múz. Sú dni, keď k práci ani nepáchnem, a inokedy som zase schopný venovať sa jej aj 16 hodín za deň. Ako som uviedol vyššie, kreatívny priemysel nie je exaktná veda.
13. Koľko filmov za deň si schopný pozrieť?
Ako kedy. Záleží na voľnom čase. Môj cieľ je vidieť každoročne 365 filmov, ktoré som predtým nevidel. T. j., v priemere jeden na deň. Ale sú obdobia, keď pár týždňov pozerám aj 5 – 6 denne a potom sa venujem iným činnostiam.
14. Peter, veľmi pekne ďakujeme za tvoj čas. Myslíme si, že si vopred zodpovedal viacero otázok, ktoré našich videomakerov zaujímali. Už ti položíme len jednu, našu tradičnú otázku na záver – čo by si ako skúsený človek z fachu odkázal začínajúcim talentom, ktoré sa rozhodli zapojiť do RECfruit a započať tak možno aj kariéru budúcich strihačov? 😊
Je to krásna, ale aj rovnako aj namáhavá práca. Robte filmy srdcom a diváci to ocenia.
Ak sa ti najnovší rozhovor s týmto filmovým strihačom páčil, čítaj RECBLOG aj nabudúce 😊